Gilbert Blin, riaditeľ opery pre Boston Early Music Festival (Bostonského festivalu starej hudby), v roku 2018 získal doktorát na univerzite v Leidene. Študoval aj dejiny divadla a réžiu na parížskej Sorbonne. Po ukončení štúdia v roku 1986 sa zameral na Rameauove opery a ich prepojenie so scénou. Odvtedy sa Gilbert Blin venoval aj francúzskej opere a jej vzťahu k barokovému divadlu, pričom jeho odborná činnosť sa rozšírila na historika, režiséra a scénického a kostýmového výtvarníka. Jeho operné inscenácie opísala americká tlač ako objavné, rozkošné, honosné, nádherné, ohromujúce a mimoriadne dojímavé.
 

Gilbert Blin debutoval v roku 1991 v Opéra de Nancy Massenetovým Wertherom. V roku 1994 uviedol s dirigentom Laurentom Petitgirardom novú verziu Werthera pre Opéra-Comique v Paríži. V roku 1995 Gilbert Blin režíroval pre ten istý divadelný dom inscenáciu Delibesovej Lakmé, ktorá sa vo Francúzsku často obnovovala až do roku 2000. V roku 1996 bol dramaturgom Bizetovej Carmen v réžii Davida Radoka pre Kráľovskú operu v Kodani. V roku 1999 bol Gilbert Blin prvým francúzskym režisérom, ktorého pozvala Štátna opera Praha: jeho divácky obľúbená inscenácia Meyerbeerovho Robert le Diable v hudobnom naštudovaní Vincenta Monteila sa hrala niekoľko sezón.
 

Počas svojej kariéry Gilbert Blin vo veľkej miere pracoval s Gluckovými operami. Bol francúzskym poradcom Arnolda Östmana pri inscenáciách Ifigénie v Tauride (Drottningholm, 1990) a Alceste (Concertgebouw, Amsterdam, 1993). Ako režisér Divadla Drottningholm uviedol v roku 1992 inscenáciu Orfeus a Eurydika. Táto prvá moderná inscenácia parmskej verzie z roku 1769, ktorú dirigoval Arnold Östman, bola zaznamenaná na video aj audiozáznam a obnovená v roku 1998 v rámci Gluckovho festivalu, ktorý sa konal v roku, keď bol Štokholm EÚ vyhlásený za Európske mesto kultúry. V roku 2016 Gilbert Blin vytvoril novú inscenáciu Gluckovej opery Orfeus a Eurydika z roku 1774 pre Washingtonskú univerzitu v Seattli.

 

K jeho scénickým realizáciám opier 18. storočia patrí aj novo navrhnutá a režírovaná inscenácia Vivaldiho Orlanda furioso pre Štátnu operu v Prahe z roku 2001 a scénická rekonštrukcia Vivaldiho opery Rosmira fedele pre Opéra de Nice z roku 2003. V roku 2007 sa Gilbert Blin vrátil späť do tohto divadla, aby navrhol scénografiu, dekorácie, kostýmy a svetlá k jeho uznávanej inscenácii Händelovej opery Teseo a v roku 2012 režíroval a navrhol scénu k inscenácii opery Il Tigrane od Alessandra Scarlattiho, ktorú dirigoval Gilbert Bezzina. Pre Ensemble Baroque de Nice v roku 2009 zrekonštruoval aj rímsku variáciu Scarlattiho oratória La Giuditta. Od roku 2006 pracuje Gilbert Blin na rekonštrukcii pôvodných kulís a kostýmov Mozartových opier. V rokoch 2006 a 2016 predstavil operu Don Giovanni spolu s českým režisérom Luborom Cukrom v pražskom Stavovskom divadle a Figarovu svadbu v Opéra de Nice v roku 2008. V roku 2015 ponúkol Gilbert Blin pasticcio spájajúce dve Pergolesiho komické diela La serva padrona a Livietta e Tracollo. Táto inscenácia bola obnovená na Bostonskom festivale starej hudby v roku 2017.

 

Gilbert Blin sa prvýkrát predstavil v Amerike na Bostonskom festivale starej hudby v roku 2001 režírovaním kompletnej inscenácie Lullyho Thésée na festivale v Tanglewoode. V roku 2007 sa vrátil na BEMF a spolu s hudobnými režisérmi Paulom O'Detteom a Stephenom Stubbsom režíroval Lullyho Psyché v Cutler Majestic Theatre v Bostone. V roku 2008 sa stal rezidenčným režisérom Bostonského festivalu starej hudby a v roku 2011 režíroval a navrhol scénu pre Steffaniho operu Niobe, Regina di Tebe. V roku 2013 uviedol s veľkým úspechom Händelovu Almiru na Bostonskom festivale starej hudby a bol vymenovaný za operného riaditeľa tohto festivalu.
 

Na úvod cyklu komorných opier BEMF v roku 2008 Gilbert Blin inscenoval Blowovu Venušu a Adonisa a Charpentierov Actéon Jeho inscenácia Purcellovej opery Dido a Aeneas vznikla v roku 2010. V rámci tej istej série bola v roku 2009 v Bostone prvýkrát uvedená Händelova opera Acis a Galatea, ktorá potom absolvovala turné po USA a Kanade. V roku 2011 sa Gilbert Blin vrátil k francúzskemu repertoáru a vytvoril inscenáciu spájajúcu Charpentierovu La Couronne de Fleurs a La Descente d'Orphée aux Enfers. Následne pôsobil aj ako dramaturg pri nahrávke týchto Charpentierových majstrovských diel od Paula O'Detta a Stephena Stubbsa, ktoré získali cenu Grammy. Inscenácia bola na turné po Severnej Amerike v roku 2014. Po slávnej inscenácii opery L'incoronazione di Poppea na Bostonskom festivale v roku 2009 uviedol Blin v roku 2012 Monteverdiho Orfea v rámci cyklu komorných opier a v roku 2015 skladateľovu operu Il ritorno d'Ulisse in patria. Monteverdiho trilógia bola uvedená na festivale v roku 2015.
 

Medzi posledné produkcie Bostonského festivalu starej hudby patria Charpentierove Les Plaisirs de Versailles spolu s Lalandovými Les Fontaines de Versailles pre Komorný operný cyklus 2016, Camprov Le Carnaval de Venise pre festival 2017, Alcina Francesca Cacciniho v roku 2018, Steffaniho Orlando generoso v roku 2019 a Telemannov Pimpinone v roku 2021.
 

V roku 2022 Gilbert Blin s hudobnými riaditeľmi Paulom O'Detteom a Stephenom Stubbsom predstavil Lullyho Idylle sur la Paix a Charpentierovu La Fête de Rueil pre Boston, Miami a New York.
 

Gilbert Blin vypracoval svoj doktorát na Academy for Creative and Performing Arts (Vysokej škole múzických umení) pod vedením profesora Tona Koopmana a emeritného profesora Fransa de Ruitera. Názov dizertačnej práce je Odrazy pamäti opis kognitívneho prístupu k historicky informovanej inscenácii.
 

Vďaka svojej rozsiahlej práci v oblasti teórie i praxe bol prizvaný prednášať na Schola Cantorum v Bazileji, na Kráľovskom konzervatóriu v Haagu, na Université de Paris-Sorbonne a na The Juilliard School of Music v New Yorku.