Máloktorá umelecká osobnosť je tak úzko spätá s Operou Slovenského národného divadla ako pani Milada Synková. Od dnešného dňa s veľkou ľútosťou pri tomto konštatovaní musíme používať minulý čas.

 

Dnes, 19. januára 2024, nás pani Milada Synková – táto dobrá duša operného sveta – navždy opustila. Na konci apríla minulého roka sme si s pani Miladkou pripomenuli dve vzácne jubileá – životné 90 rokov a pracovné, 60 rokov nepretržitého pôsobenia za klavírom na našej prvej opernej scéne. Narodila sa v Bratislave 16. mája 1933. V SND pôsobila ako korepetítorka od 1. mája 1963 prakticky do posledných chvíľ svojho života. Vstúpila doň ako tridsaťročná a odvtedy sa stala neodmysliteľnou súčasťou našej prvej opernej scény i SND. Naštudovala s opernými sólistami vyše 200 inscenácií, spolupracovala aj so zborom a s orchestrom. Vo svojom repertoári mala aj okolo 150 oratórií aj vďaka tomu, že bola stále aktívnou aj v Speváckom zbore mesta Bratislavy ako členka zboru i korepetítorka.

 

„Hudba je môj život, stále spolupracujem s mladšími a mladšími kolegami a to mi dodáva energiu,“ povedala pri svojom jubileu pani Miladka, ako ju familiárne a s láskou všetci oslovovali. Energie mala na rozdávanie; perfekcionistka, ktorá vyžadovala precíznosť, mala zmysel pre detail a radosť z tvorby, ktorú prenášala na všetkých. „Nie je dôležité naučiť sa noty, intonáciu, texty... Umením je, aby sa z toho zrodila hudba,“ hovorievala s úsmevom. Mnohých sólistov viedla od študentských liet až po ich úspechy na pôde SND i v zahraničí. Milada Synková účinkovala či už s operným súborom, alebo so zborom v mnohých krajinách sveta. Hoci sa pohybovala predovšetkým v „zákulisí tvorby“, v niektorých inscenáciách sme sa s ňou stretli i na javisku.

 

Pani Milada Synková bola pre SND inšpirujúcou legendou, energická, trpezlivá, nepoznala únavu a svoj entuziazmus prenášala na okolie. V celom opernom súbore zavládol veľký smútok.