K oceneným osobnostiam, ktorým prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania, patrí jeden z najvýznamnejších slovenských režisérov, vysokoškolský pedagóg a prekladateľ prof. Ľubomír Vajdička. Prezidentka mu 1. januára 2023 udelila Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia.
Ľubomír Vajdička (28. mája 1944, Trenčín) vyrastal v Martine, kde po absolvovaní VŠMU získal aj prvé angažmán v Divadle Slovenského národného povstania (dnes Slovenské komorné divadlo - SKD). Od roku 1983 až do roku 2010 sa domovskou scénou prof. Vajdičku stalo Slovenské národné divadlo, kde v rokoch 1990 – 1991 pôsobil aj ako umelecký šéf Činohry SND.
Na našej prvej činohernej scéne sa ako režisér podpísal pod päť desiatok inscenácií, z ktorých každá rezonovala u kritiky i divákov. Originálnym rukopisom oživil najmä diela slovenskej a ruskej klasiky, výrazné úspechy zaznamenal aj inscenáciami svetovej klasiky, inscenoval absurdnú drámu (hry Ionesca i McDonagha), ale aj divácky úspešné komédie. Z množstva pozoruhodných inscenácií spomeňme napríklad Tri sestry, Výnosné miesto, Každý má svoju pravdu, Sen noci svätojánskej, Čajku... Dosky ´99 získal za najlepšiu réžiu inscenácie E. Ionesca Stoličky, vyše dve desaťročia sa uvádzala v jeho réžii komédia G. Feydeaua Chrobák v hlave. Najbližším spolupracovníkom prof. Vajdičku bol predovšetkým scénograf Jozef Ciller.
Ľubomír Vajdička režíruje na slovenských divadelných scénach i v zahraničí, dve divadelné sezóny (1982 – 1984) bol interným režisérom aj v Činohre Národného divadla v Prahe. Je autorom mnohých prekladov divadelných hier z ruského, francúzskeho a nemeckého jazyka. Od roku 1986 pedagogicky pôsobí na VŠMU, v roku 1991 získal docentúru, v roku 1997 titul profesor.
Prof. Ľubomírovi Vajdičkovi blahoželáme a veríme, že naďalej nám bude prinášať svoje inšpirujúce myšlienky, ktoré vždy tlmočil noblesne tak, ako to len on vie vyznávajúc, že „v divadle netreba nikoho komandovať, a s každým sa treba dohovoriť.“