Búrka sa niekedy v Shakespearovom diele označuje aj ako jeho testament. Posledná hra, v ktorej je možné vystopovať všetky základné motívy z jeho komédií i tragédií, mladých zaľúbencov, manipulatívne zápasy vládcov o moc, svet mystických bytostí, ale aj zblúdených bláznov a klaunov, svet chaosu, ktorý sa vracia k poriadku.

 

Na opustenom ostrove vládne Prospero, slúži mu nadpozemská bytosť Ariel a tento ostrov uzurpoval Calibanovi. Tak sa začína spleť nedorozumení, čakaní na novú šancu, objavujú sa túžby po láske a k mnohému dopomôžu kúzla. Je to hra, ktorú možno čítať ako rozprávku, ale aj ako mystické posolstvo i ako živý svet cykliaceho sa ľudského spoločenstva vo svojich nenaplnených túžbach a ambíciách, ktoré ústia do frustrácií a živia kolobeh nespokojnosti. Je možné takýto kruh pretnúť a nájsť nový zmysel? Aký zmysel pre nás divadlo ešte má? V tajomnom priestore jedného ostrova sa tvorca Prospero nakoniec vzdáva svojho majstrovstva a zlomí svoju čarovnú paličku, ktorou ovládal mágiu, živly i ľudí. Príde oslobodenie. V Búrke sa tak výrazne objavuje i divadlo na divadle, hra Prospera s ostatnými a hry ostatných o svoje životné šťastie. Ostrov je takmer ako náš svet plný nekonečných túžob po naplnenej láske, lepšom postavení, solídnejšom živote a prijatí. Čo sú búrky a zásadné zlomy v našich životoch? Ako nami prehrmia a kam nás dokážu posunúť?