Vážený majstre, milý pán Hlaváček, drahý Olduško!

 

Vaše Národné, my všetci, ktorí sme jeho súčasťou srdcom, dušou aj zamestnaneckým pomerom, máme tú veľkú česť a radosť verejne zvolať Živijó!!!!

 

Máte krásne jubileum, stále pevný krok so závideniahodne vystretou chrbticou – doslovne aj metaforicky, Váš hlas je bodrý a optimistický, tak ako sme si za tie ročiská zvykli, a aj keď ste sa rozhodli nenápadne odísť z javiska, my Vás máme stále v divadelnej rodine ako platného a obľúbeného člena.

 

Istotne aj Vaši diváci a diváčky, ktorí ešte môžu povedať svojim vnukom a vnučkám, aký ste boli skvelý napríklad Belardo v Učiteľovi tanca, Truffaldino v Sluhovi dvoch pánov, Čert v Na skle maľované, Doktor Pysk v Tanci nad plačom, Kohútik v Pokuse o lietanie... nie, nebudeme menovať vyše stovky Vašich rozmanitých, energiou nabitých, vtipných postáv plných výmyselníctva a drobnokresbovej improvizácie, ako to bolo aj vo Vašej poslednej pôvabnej úlohe starnúceho joggera Lichtensteina v inscenácii Pohreb alebo svadba – čo skôr?.

 

Nestratili ste sa v množstve postáv ani v popularite národom obľúbeného, kvalitného zabávača. Zostali ste sebou, plný elánu, obklopený blízkymi, aj keď už nie tou najdrahšou, ale určite nie sám. Vďaka, že ste sa v minulom storočí narodili ako talentom a dobrotou obdarený „hráčisko“, priamy, citlivý chlap a džentlmen, ktorý desaťročia stmeľoval partiu kolegov z Národného aj v súkromí či pri neformálnych akciách a stretnutiach.

 

Vraj ste sľúbili pani Boženke, že nebudete starnúť. Že budete sto rokov dvadsaťročný. Ešte máte dosť času splniť svoj sľub a my Vám všetci držíme palce a objímame Vás!