Hekuba Tiaga Rodriguesa je strhujúcou inscenáciou, v ktorej sa prelína Euripidova antická tragédia s príbehom osobnej a inštitucionálnej zrady zo súčasnosti. Režisér a riaditeľ jedného z najprestížnejších svetových divadelných festivalov tak spolu s prvou scénou Francúzska prináša dielo priam organicky prepájajúce nadčasové problémy starovekej trójskej ženy s výzvami dnešnej ženy, herečky a matky, ktorá sa ocitla v podobných mukách ako často prehliadaná vdova trójskeho hrdinu Priama. Tiago Rodrigues vybudoval dômyselné „divadlo v divadle“. Príbeh sa totiž sústredí okolo Nádie, herečky, ktorá stvárňuje Hekubu. V osobnom živote sa pritom vyrovnáva so zistením, že jej syna týrali v štátnom zariadení, kam bola donútená ho umiestniť kvôli potrebe ustavičnej opatery v dôsledku jeho autizmu. Jej ťažké životné rozhodnutie, ktoré malo obom priniesť vykúpenie z patovej situácie, sa tak mení na horor. Dej sa odohráva v priebehu jedného dňa, v deň generálnej skúšky a Nádiinej súdnej výpovede, pričom sme svedkami prelínania minulosti so súčasnosťou. Verejný škandál a právny spor sa pritom snažia pod koberec zamiesť tí najpovolanejší – zodpovední politickí predstavitelia. Nádia tak tragédiu nielen skúša, ale aj prežíva. Na jednej strane je matkou, ktorá bojuje o spravodlivosť pre vlastné dieťa, na druhej stvárňuje matku, ktorá sa chce pomstiť za smrť svojho syna. Ide tak o metadivadelný zážitok, v ktorom sa vzájomne zrkadlí život a umenie a stierajú hranice medzi súdnou sieňou a javiskom. Herci a herečky precízne balansujú na hrane medzi antickou tragédiou a právnou drámou dneška, vďaka čomu zdôrazňujú túto dualitu. Inscenácia je inšpirovaná skutočnými udalosťami, predovšetkým škandálom vo švajčiarskom zariadení Mancy. Vyhýba sa však dokumentárnemu realizmu. Autenticitu čerpá zo skúsenosti spoluautorky textu Natache Kotuchomov, herečky a niekdajšej riaditeľky švajčiarskej Comédie de Genève, ktorá prežila podobnú tragédiu. Hekuba je pripomienkou úlohy aténskeho divadla vo verejnom živote. Chce provokovať k zamysleniu a empatii ponúkajúc poetickú spravodlivosť, ktorá siaha za horizont fikcie. Je meditáciou nad transformačnou silou divadla, vďaka ktorej sa antická snaha o pomstu stáva súdobým volaním po spravodlivosti. Nádia sa na svojej ceste, na rozdiel od Hekuby, usiluje o spravodlivosť zmiernenú ľudskosťou a vystríha pred tým, aby sme sa nechali pohltiť zožierajúcou bolesťou. Hekuba je inscenácia, ktorá dáva hlas tým ľuďom, ktorí ho sami nemajú.

Dĺžka trvania predstavenia je orientačná, nakoľko ešte neprebehla generálna skúška.

Predstavenie uvedieme so slovenskými a anglickými titulkami.