V závere marca nás nečakane opustil dlhoročný člen Činohry Slovenského národného divadla Štefan Kvietik, ktorý na prvej scéne pôsobil takmer štyridsať rokov a na jej javiskách vytvoril viac ako osem desiatok úloh.

 

Štefan Kvietik (1934 – 2025) patril medzi prvých, ktorí sa rozhodli pre štúdium herectva na novovzniknutej Vysokej škole múzických umení. Absolvoval ju v roku 1957 a okamžite získal angažmán v Armádnom divadle Martin (1957 – 1959), dnešné Slovenské komorné divadlo. Už od roku 1959 sa stal členom Činohry SND, kde sa rýchlo zaradil medzi najvyťaženejších hercov mladej generácie. Spočiatku primárne stvárňoval úlohy vychádzajúce z jeho vizuálneho typu. Disponoval statnou, takmer dva metre vysokou, atleticky štíhlou a pevnou postavou, hustými havraními vlasmi, ostro rezanými a súmernými črtami tváre, tmavými očami schopnými útočne uhrančivého, nástojčivo nekompromisného, ale i nežne chlapčenského pohľadu a virilným barytónom širokej intonačnej škály. Z fyzickej stránky teda napĺňal predstavy o antickej telesnej symetrickosti a do ansámblu priniesol typ stelesňujúci priebojnú, vnútorne ešte bezproblémovú mladosť. Z tohto dôvodu sa v prológu kariéry stretával najmä s rolami fatalistických zaľúbencov, ambicióznych mladíkov či romantických hrdinov. No aj v básnicky založených úlohách deklaroval, že mu je vzdialený deklamačný ornament, a zároveň naznačil, že príťažlivý zovňajšok nie je stropom jeho charakterizačných možností. Kvietikove herecké prostriedky aj v rolách romantizujúcej podstaty zrkadlili nenútenosť prejavu súčasníka. Jeho počiatočná zemitosť a mierne naturálna expresivita výrazu rýchlo vyprchávala: herec sa oslobodzoval od hrubých naturalistických náčrtov, čoraz úspešnejšie prenikajúc k intímnej psychologickej drobnokresbe a typológii postáv priebojných individualistov, krutých sudcov života či vyvrheľov spoločnosti. V jeho hereckej autenticite a schopnosti pestro kolorovať zložitú psychologickú klenbu úloh spočívali aj dôvody, prečo si Kvietikovu rodiacu sa individualitu začali všímať televízni a filmoví tvorcovia a herec sa stal jedeným z najobsadzovanejších slovenských hercov až do záveru svojej kariéry v polovici 90. rokov.

 

Výnimočnosť Štefana Kvietika si pripomenieme archívnym záznamom televíznej inscenácie drámy Jeana-Paula Sartra Muchy z roku 1967 v réžii Jozefa Palku. Okrem Kvietika v nej účinkujú aj ďalšie legendy slovenského herectva – Eva Poláková, Mária Prechovská, Viliam Záborský, Vlado Müller, Martin Gregor a iní.

 

Večerom bude sprevádzať teatrológ Karol Mišovic z Ústavu divadelnej a filmovej vedy CVU SAV.