Významná slovenská sopranistka Magdaléna Blahušiaková študovala operný spev na Konzervatóriu v Bratislave, na Vysokej škole múzických umení (1963 – 1967), na konzervatóriu v bulharskej Sofii (1967 – 1968) a v rámci študijného pobytu v Benátkach. V rokoch 1969 – 1984 bola sólistkou Štátneho divadla v Brne a súčasne od roku 1981 aj Opery Slovenského národného divadla. Na oboch scénach vytvorila veľké množstvo profilových postáv, najskôr zväčša lyricko-koloratúrneho, neskôr mladodramatického až dramatického odboru. Silnou stránkou javiskového prejavu Magdalény Blahušiakovej bolo komplexné herecko-vokálne poňatie postáv s výrazným osobnostným vkladom. K jej profilovým úlohám patria:  Violetta (La traviata), Manon (Manon Lescaut), Desdemona (Otello), Tosca, Čo-Čo-San (Madama Butterfly), Aida, ale aj hrdinky slovanskej proveniencie ako Jenůfa (Jej pastorkyňa), Káťa (Káťa Kabanová), Rusalka, Milada (Dalibor), Líza (Piková dáma), Tatiana (Eugen Onegin) a ďalšie. Magdaléna Blahušiaková sa venovala aj opernej literatúre klasikov dvadsiateho storočia. Tu treba spomenúť napríklad postavu Judit (Hrad kniežaťa Modrofúza) a Kataríny (Katarína Izmailovová). Hosťovala na mnohých zahraničných operných scénach v Maďarsku, Bulharsku, Luxembursku, Španielsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku a v USA. Spolupracovala s Československou televíziou i rozhlasom a podieľala sa na profilových nahrávkach viacerých slovenských skladateľov. Jej doposiaľ poslednou kreáciou na scéne Opery SND je postava Grófky v Čajkovského Pikovej dáme.