* 7. máj 1840, Kamsko-Votkinsk, Rusko
† 6. november 1893, Sankt Peterburg, Rusko
 

Ruský skladateľ, hudobný kritik a dirigent

Piotr Iľjič Čajkovskij sa narodil 7. mája 1840 v ruskom meste Votkinsk ako druhý syn Iľju Petroviča Čajkovského, banského inžiniera, a jeho manželky Alexandry Andrejevny.

Čajkovskij patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov hudby 19. storočia. V kompozičnom diele spojoval prvky ruskej ľudovej hudby s podnetmi klasickej a romantickej európskej hudby. Pre jeho sloh je príznačná lyrická subjektívna poloha a národná inšpirácia. Už Stravinskij, ktorý bol uznávanou autoritou, upozornil na Čajkovského majstrovstvo, na jeho umenie komponovať melódie a na schopnosť spracovania skladieb Keď bol Čajkovskij ako vzor subjektívneho pátosu mnohými zbožňovaný, inými urážaný, začal na neho Stravinskij poukazovať ako na majstra kompozície, vyzdvihoval tiež jeho tvorbu baletných diel. 

Čajkovskij dirigoval radu prevedení svojich diel (i v zahraničí, napr. v Prahe 1888 premiéru Eugena Onegina). Z diela: šesť symfónií (č. 6. h moll Patetická), scénická hudba k divadelným hrám alebo predohry (Búrka, 1812, Hamlet, Rómeo a Júlia), tri klavírne koncerty (č. 1. b moll), husľový koncert D dur, suity, opery (Eugen Onegin, Piková dáma, Mazepa, Panna Orleánska, Jolanta), balety (Labutie jazero, Spiaca krásavica, Luskáčik), skladby klavírne (cykly Dětské album, Roční doby), komorné (sláčikový kvartet D dur) a vokálne. 

Balet Spiaca krásavica, patrí do „zlatého fondu“ klasického baletného odkazu 19. storočia. Premiéra sa uskutočnila v roku 1890 na scéne cárskeho Mariinského divadla v Petrohrade. Balet vznikol na popud riaditeľa cárskych divadiel J. A. Vsevoložského, ktorý vytvoril libreto podľa rozprávky Ch. Perraulta a ujal sa taktiež výtvarného riešenia celej inscenácie. Nádherná hudba Čajkovského a geniálna choreografická kompozícia Mariusa Petipu, dokazujúca schopnosť pohybovej charakteristiky a zmysel pre javiskový účinok, zaistili tomuto titulu cestu na všetky javiská sveta.

Na balete Luskáčik začal Čajkovskij pracovať v roku 1891 podľa detailne vypracovaného scenáru Maria Petipu. Špecifikovaný bol nielen obsah a dianie na javisku, ale aj počet taktov a charakter hudby, niekedy i dokonca jej rytmická hodnota. O rok neskôr hudba z Luskáčikapredstavená verejnosti vo forme koncertnej suity a bola prijatá s nadšením. Premiéra scénicky stvárneného baletu sa konala v Petrohrade 6. decembra 1892 spolu s Čajkovského operou Jolanta, pričom sa doštudovania inscenácie po chorom Petipovi ujal Lev I. Ivanov.

Obe najslávnejšie Čajkovského opery, Eugen Onegin (1879) i Piková dáma (1890), vznikli na motívy veľmi intímne ladených Puškinových diel, plných subtílnych detailov a skvelých rozprávačských postupov. Pod zdaním banality príbehu o neopätovanej láske Tatiany k Oneginovi sa skrýva večná téma ľudskej osamelosti, konflikt jedinečnosti a uniformity, ideálov a rezignácie. To všetko je predchnuté Čajkovského brilantnou, strhujúcou a emotívne naliehavou hudbou.