Hermann Feuchter študoval scénické a kostýmové výtvarníctvo na univerzite Mozarteum v Salzburgu. Po práci asistenta v rôznych divadlách sa v roku 1983 stal scénografom v slobodnom povolaní. S Nicolausom Briegerom spolupracoval na inscenovaní opery Láska k trom pomarančom, v Stuttgarte, v Berlínskej štátnej opere Unter den Linden sa podieľal na Busoniho operách Die Brautwahl a Doktor Faust v Mníchove, v Opere vo Frankfurte zas na Rihmovej opere Dobytie Mexika a na opere Cardillac.

Vo Frankfurte inscenoval v spolupráci s Veitom Volkertom a Barbarou Mundelovou Barbiera z Bagdadu, Samsona a Dalilu a Príbeh vojaka a v spolupráci s Elisabeth Stöpplerovou sa koncom júna v roku 2014 podieľal na premiére opery Zlatý drak od Pétera Eötvösa. Rovnako vo Frankfurte spolupracoval s Anselmom Weberom na Nížine a vo viedenskom Burgtheater na Zu ebener Erde und erster Stock od Nestroya.

 

V réžii Philippa Himmelmanna sa Hermann Feuchter v roku 2009 opäť podieľal na výprave k opere Láska k trom pomarančom v Divadle v Bonne a na opere Norma v Divadle v Brémach. Spolu s Karolinou Gruberovou, ktorú sprevádzal do Tokia, kde boli v rámci jedného večera uvedené dve predstavenia Florentská tragédia/Gianni Schicchi, inscenoval v Štátnej opere v Hamburgu operu L’incoronazione di Poppea.
 

Don Giovanni ho priviedol do krajského divadla v Linzi, Alceste do Norimbergu, Doktor Faust do Národného divadla v Mníchove a Salome do Japonska. Hermann Feuchter spolupracoval na Salzburskom festivale, ako aj na Bregenzskom festivale, kde v spolupráci s Wolfgangom Göbbelom realizoval scénickú priestorovú inštaláciu k opere Georga Friedricha Haasa Die schöne Wunde. V spolupráci s Andreasom Baeslerom prezentoval v Nancy operu Tristan a Izolda a v roku 2009 s ním spolupracoval v Münsteri na Rigolettovi. V roku 2011 spolupracoval v Divadle v Bielefelde s Helen Malkowskou a Henrike Bromberovou na Alice in Wonderland od Unsuka Chinsa.

 

Ďalšie angažmány priviedli Hermanna Feuchtera do Opery v Zürichu na premiéru Holligerovej opery Snehulienka, do divadla Théâtre de la Monnaie v Bruseli, do Teatro Nacional de São Carlos v Lisabone (Salome, Maria de Buenos Aires), do Opery v Ženeve (premiéra Galilée od Michaela Jarrellsa), do Darmstadtu, Essenu a do Hudobného divadla v divadle Musiktheater im Revier v Gelsenkirchene. Tu navrhol scénu pre La Calisto, Attila, Boris Godunow a Les Troyens – posledné dielo bolo uvedené aj v Štrasburgu.
 

Popri práci scénografa pôsobí Hermann Feuchter aj ako maliar a venuje sa priestorovej inštalácii. Jeho najnovšia výstava wondering alien bola prezentovaná v jeho rodnom meste Kassel, ako aj v Berlíne, vo Viedni a vo Frankfurte. V spolupráci s režisérom Hansom Petrom Böffgenom a skladateľom Alfredom Hardtom sa od roku 2000 pokúša v rámci projektu al@rm „v obrazovej a zvukovej kocke realizovať celovečernú kultúrnu seizmológiu“.