Ako dokumentárny aj divadelný fotograf našiel Robert Tappert prienik oboch zameraní vo svojom dlhoročnom projekte mapujúcom divadlo. Vznik týchto fotografií je naviazaný na konkrétne divadelné inscenácie, ale ich prostredím nie je javisko, ale zákulisie, technické zázemie alebo exteriér. Tappert pre svoje umelecko-dokumentárne portréty hľadá nový vyjadrovací jazyk. Nie sú to romantizujúce zábery spoza opony, neprinášajú napätie herca tesne pred vstupom na javisko. Objekty na fotografiách existujú izolovane od divadelného predstavenia, no zároveň sú naň veľmi silno napojené. Tappert zachytáva hercov a herečky v krehkom momente medzi sebou a postavou, v nejasne definovanej chvíli. Zaujíma ho prestupovanie postavy do herca a naopak, pričom silným partnerom kompozície je práve kostým. Fotografie charakterizuje vizuálny dadaizmus, oddanosť a zraniteľnosť fotografovaného objektu, ako aj priamočiara emócia, ktorej vrstvy odhaľuje každý divák výstavy podľa seba.

 

Robert Tappert (1983) študoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave a na DAMU v Prahe. Venuje sa dokumentárnej a portrétnej fotografii s konceptuálnym presahom. Je držiteľom viacerých prestížnych ocenení (PX3 Paris Photo Prize, The Andrei Stenin International Photo Contest, Slovak Press Photo, Czech Press Photo). Trikrát zvíťazil na Bienále divadelnej fotografie, ktoré organizuje Divadelný ústav. Ako divadelný fotograf spolupracuje s divadlami na Slovensku aj v zahraničí.