Vážené diváčky, vážení diváci,

 

takto pred rokom oslavovalo Slovenské národné divadlo svoje doposiaľ najväčšie jubileum. Bezprostredne po ňom prišiel prvý lockdown a odvtedy sa „jubilejná“ sezóna stala viac „pandemickou“. Pôvodné predstavy o stej sezóne sa stali utópiou a namiesto nich sa divadlo ocitlo v situácii, ktorú bez zveličenia môžeme označiť za najťažšiu skúšku, akou od svojho vzniku prešlo. Okamžitý výpadok tržieb, prevádzková neistota, obavy o zdravie našich kolegov a divákov a prakticky nemožné dlhodobé plánovanie, na ktorom stojí prevádzka každého divadla, nás veľmi oslabili.

 

Úlohou nového vedenia je preto v prvom rade stabilizácia situácie – predovšetkým finančnej a prevádzkovej, aby, hneď ako to pandemická situácia umožní, mohlo divadlo otvoriť svoje sály divákom a napĺňať svoje poslanie erbovej kultúrnej inštitúcie.

Vedenie Slovenského národného divadla prijalo so zármutkom správu o úmrtí tenoristu, bývalého sólistu Opery SND Gurgena Ovsepiana.

 

Gurgen Ovsepian sa narodil 1. marca 1955 v mestečku Sisian v Arménsku, zomrel v Bratislave 15. februára 2021, krátko pred svojimi 66. narodeninami.

Už od útleho detstva rád spieval, ale operný spev si ho získal až počas vojenčiny v ďalekom Vladivostoku, keď v rozhlase počul veľkého Šaľapina interpretovať Borisa Godunova, a to mal už vyše dvadsať rokov. Operný spev študoval najskôr na Konzervatóriu v Jerevane (1976 – 1980). Následne na Ruskej hudobnej akadémii Gnessinských v Moskve u jedného z najväčších ruských tenoristov, sólistu Veľkého divadla v Moskve, Salamona Chromčenka. V Moskve sa k štúdiu spevu pridalo aj štúdium pedagogiky (1980 – 1985).