Víkend patril v SND Tatarkovi

V Štúdiu novej budovy SND zaujal divadelný projekt Tatarka opierajúci sa o časť literárnej tvorby Dominika Tatarku – o prózy Prútené kreslá, Démon súhlasu a Sám proti noci. Tento projekt, ktorý je obrazom niekoľkých dôležitých momentov v živote našej krajiny i Európy, uvádza Činohra SND aj ako odraz dejinných udalostí – 80. výročie SNP, 35 rokov od Nežnej revolúcie a aj 80. výročie konca druhej svetovej vojny, ktoré si pripomenieme v roku 2025.
„Je to aj hold človeku, ktorý tak veľa urobil pre slobodu tejto krajiny, jeden zo zásadných disidentov, chartista, ktorý sa však Novembra 1989 nedožil,“ uviedla na tlačovej besede pred premiérou riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová.
 
Projekt Tatarka nie je dokumentom ani pietnou spomienkou. Vychádzajúc z autorovej tvorby jeho myšlienky v rôznych etapách života stvárňujú Robert Roth a Daniel Žulčák v úlohe literárneho protagonistu Bartolomeja Slzičku.
 
Dominik Tatarka študoval slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, a tak jeho cesty smerovali aj do Paríža, kde sa ocitol v roku 1938 po mníchovskej dohode; osobné spomienky reflektoval v próze Prútené kreslá. Ako s „národným spisovateľom“ sa s ním a touto etapou našej histórie stretáme v československom Paláci kultúry v roku 1956 a napokon v rokoch normalizácie (1978) so starcom „čakajúcim na niečo, čoho sa, žiaľ, už nedožije“.
 
„Naším cieľom je Dominika Tatarku, veľkého a statočného človeka, ktorý prešiel svojím vývojom, odomknúť pre súčasnosť, pre mladých ľudí, kultúrnu verejnosť a pre nás občanov, ktorí si znovu niektoré ideály Povstania a Nežnej revolúcie chceme v sebe uchovať,“ uviedla dramaturgička Darina Abrahámová.
 
Nezaťažený – „izmami“ si Tatarkovu tvorbu podrobne preštudoval jeden z predstaviteľov najmladšej generácie režisérov Dávid Paška, absolvent divadelnej réžie na Max Reinhardt Seminar vo Viedni, ktorého viaceré inscenácie boli už ocenené a zaradené do programu medzinárodných festivalov (Körber Studio Junge Regie v Hamburgu, FITS Festival v Sibiu). Je autorom adaptácie troch uvedených próz a do SND prišiel so svojím mladým umeleckým tímom. Scénu navrhol Julius Leon Seiler, kostýmy Maria Lena Poindl, autorom hudby je Moritz Geremus. Dávid Paška vyznáva, že „réžia by mala byť kofeínom-akcelerátorom a nie analgetikom pre divácku myseľ. Postačí však, aj keď si diváci odnesú domov veľký otáznik,“ uvádza, „a budú spytovať súčasný stav svojho okolia a seba samých. Aj to je pre mňa úspech.“
 
V obsažnom rozhovore v bulletine k inscenácii, ktorá mala premiéru počas uplynulého víkendu, režisér Dávid Paška dodáva, že jeho cieľom je, aby sa o Dominikovi Tatarkovi aj vďaka tomuto projektu opäť začalo nielen rozprávať, ale aby sa o ňom v tejto krajine začalo rozmýšľať.
 
Premiéra projektu Tatarka, ktorý „zachytáva časť autorovho literárneho kozmu v jeho nekonečne asociačnej, alegorickej až snovej náture,“ bola v Činohre SND 2. a 3. novembra 2024. Spolu s Robertom Rothom a Danielom Žulčákom v réžii Dávida Pašku ďalej účinkujú Barbora Andrešičová, Tomáš Maštalír, Zuzana Fialová, Ondrej Kovaľ a Viktória Šuplatová (ako hosť). Príďte sa presvedčiť, ako veľmi je dielo tohto moderného slovenského intelektuála nadčasové a aktuálne.