Javisková báseň o krajine, z ktorej sa odchádza. Text o odlive mozgov a pátraní v štruktúre jeho možných významov. Ako, pred čím, za čím odchádzame? Ako vidíme našu krajinu z perspektívy a ako z jej stredu? Aký je náš koncept domova? Sme Slováci, Slovenky? Sme nimi viac doma alebo za hranicami? Sme nimi vôbec? Nezabývali sme sa na tomto mieste, odkiaľ chceme odísť, až príliš pohodlne? Je koncept našej tzv. malosti potenciálnym katalyzátorom zmeny alebo len uspokojujúcim sťažovaním sa? Autoerotika frflania ako naše poznávacie znamenie? Večná nespokojnosť, ktorá sa málokedy pretaví do aktivity? Vyháňame sa odtiaľto navzájom? Otvárame dvere iným alebo ich zatvárame sami pred sebou? Nie je odchádzanie vlastne refrénom slovenského mýtu? Odliv ako asociatívna pieseň o fenoméne, ktorý dlhodobo formuje mnohé aspekty verejného aj súkromného života na Slovensku.

 

 

Dĺžka predstavenia: 1 hodina a 30 minút bez prestávky