Sedliacka česť (1890) a Komedianti (1892) reprezentujú taliansky verizmus, operný smer, ktorý si na prelome 19. a 20. storočia za stredobod svojho záujmu zvolil pravdu všedného dňa, drsnú pravdu pudov a vášní, strachu, nenávisti, žiarlivosti, ale aj pravdu lásky a hrdinstva. Hudobný jazyk oboch opier je pútavý, plný zmien, kontrastov a dramatického napätia. A také sú aj oba zhudobnené príbehy: Komedianti sú tragédiou starnúceho herca Cania, ktorý sa od zatrpknutého intrigána Tonia dozvie o nevere svojej mladej ženy a z pomsty zabije ženu i svojho soka. Nemenej tragické vyústenie opery Sedliacka česť je výsledkom hriešneho vzťahu medzi ľahkomyseľnou Lolou a jej dávnym milým Turiddom, za ktorý musí Turiddu podľa dávneho zvyku zaplatiť Lolinmu manželovi svojou krvou.

Dĺžka predstavenia: 2 hodiny 40 minút s jednou prestávkou