Opera SND uvádza 21. a 22. júna 2024 premiéry opery Giacoma Pucciniho Madama Butterfly. Tragický príbeh japonskej gejše na javisko opery SND preniesol mladý činoherný režisér Matúš Bachynec, pre ktorého ide o operný debut. Pucciniho dielo sa vďaka režisérovej citlivej aktualizácii na javisku SND stáva kritikou sexturizmu, jeho obetí a dôsledkov.
Giacomo Puccini napísal operu Madama Butterfly pred 120 rokmi. Jej dej sa odohráva v japonskom meste Nagasaki. Pätnásťročná hrdinka Čo-Čo-San vstupuje do manželstva s ľahkovážnym americkým dôstojníkom Pinkertonom, pre ktorého je svadba s ňou len jedným z nových dobrodružstiev bez záväzkov v cudzej krajine.
Ona sa však pre tento zväzok vzdá svojho náboženstva a obetuje aj vzťahy vo vlastnej rodine, ktorej sa tým odcudzí. Krátko po svadbe sa Pinkerton vracia do Ameriky a svoju japonskú „manželku“ zanechá tehotnú v Japonsku, bez úmyslu niekedy sa k nej vrátiť.
Vracia sa až po rokoch, keď sa dozvie, že Čo-Čo-San mu porodila syna, ktorého chce vziať do USA a vychovávať so svojou právoplatnou americkou manželkou.
Madama Butterfly ako metafora obetí sexturizmu
Režisér Matúš Bachynec v príbehu mladučkej Čo-Čo-San v opere Madama Butterfly vidí nešťastné a často aj tragické osudy mnohých žien či maloletých detí, ktoré k sexu za peniaze nútia neznesiteľné životné podmienky a obrovská chudoba.
Viaceré krajiny Ázie, Južnej Ameriky aj Afriky sú známe ako mimoriadne populárne destinácie pre turistov, ktorí vyhľadávajú úplne iné zážitky ako objavovanie prírodných krás či miestnej kuchyne.
„Pri kreovaní režijnej koncepcie náš inscenačný tím inšpirovali viaceré výborné dokumenty, ktoré sú dostupné napríklad na Netflixe, ale aj podnetné články a štúdie. Jeden je napríklad o deťoch pracovníčok v sexbiznise – mladých ľuďoch z Filipín hľadajúcich svojich otcov, ktorí tam pred rokmi boli na dovolenke a ľahkovážne využili lacné sexuálne služby miestnych žien bez toho, aby mysleli na dôsledky. Iný dokument, ktorý nás inšpiroval tiež, zas prostredníctvom skrytej kamery ukazuje uvažovanie a konanie muža, ktorý cestuje po rôznych destináciách za mladučkými, často neplnoletými dievčatami,“ opisuje informačné zdroje pri príprave inscenácie režisér Matúš Bachynec.
„Štatistiky o tom, ako veľmi rozšírený je tento fenomén, sú prekvapivé a znepokojujúce. Najmä v súvislosti s obchodom s maloletými, ktorý je z pohľadu zákonov krajín ilegálny, ale zodpovední ho v skutočnosti neriešia a vo vyhlásených štvrtiach sa praktizuje vo veľkom,“ dodáva Bachynec.
Významným podnetom pre inscenačný tím bolo tiež video riaditeľa slovenskej cestovnej kancelárie, ktoré sa objavilo na sociálnych sieťach. V ňom lákal turistov na mladé dievčatá, ktoré sú vraj najkrajšie v celej Afrike a práve dovŕšili 15 rokov, čo znamená, že sa stávajú ženami. Majiteľ cestovnej kancelárie tento okamih vnímal ako vhodný moment na pozvanie slovenských mužov na cestu do Afriky.
„Toto všetko bola pre nás inšpirácia, aby sme inscenáciu ukotvili v téme sexturizmu. Ale treba povedať, že to nie je len o tom, že západný svet vykorisťuje Áziu, deje sa to aj naopak. Sú aj dokumenty o európskych študentkách, ktoré študovali napríklad japonológiu a kvôli tomu vycestovali na štúdiá do Japonska či Číny, kde robili spoločníčky bohatým mužom,“ približuje režisér.
Diváci sa ocitnú v rezorte
Dej opery na javisku SND inscenátori preniesli do prostredia hotelového rezortu, ktorý profituje zo sexturizmu. Scénu do inscenácie navrhla Barbora Šajgalíková.
Prostredie hotela je navrhnuté v minimalistickom štýle, dominuje mu drevo a prírodný kameň. Japonská striedmosť a použitie prírodných materiálov nie je len estetický, ale aj akustický zámer, ktorý umocňuje hudobný zážitok pre divákov. Scéna sa snaží s redukovanými prostriedkami vytvoriť silný priestor, v ktorom vynikne príbeh tragédie a kostýmy Jána Husára.
„Príbeh sme síce aktualizovali na súčasné pomery, ale nemeníme ani dialógy, ani povolanie hlavnej hrdinky. Skôr to z 19. storočia posúvame do toho, čo znamená byť gejšou dnes. Zároveň sa snažíme poukázať na to, čo je často nechcený produkt sexturizmu – napríklad deti, ktoré nemajú otcov. Deti s podobným osudom,“ hovorí režisér.
Operu Madama Butterfly v SND hudobne naštudoval dirigent Martin Leginus. V úlohe krehkej Čo-Čo-San sa predstavia Csilla Boross a Linda Ballová. Renomovaná maďarská speváčka aj obľúbená domáca sólistka túto rolu dobre poznajú z predošlých inscenácií, v ktorých účinkovali. Pinkertona stvárňuje vynikajúci hosťujúci tenorista Kyungho Kim, ktorý aktualizáciu opier do dnešnej reality veľmi víta.
„Žijeme v roku 2024 a v opere sa väčšinou pracuje s dielami, ktoré vznikli dávno. Myslím si však, že by sme mali hľadať prieniky so súčasným umením. Momentálne sa to tak vlastne v opernom svete aj pri klasickej hudbe deje. Je pre mňa veľmi zaujímavé vnímať a vidieť, ako režisér premýšľa a ako chce komunikovať klasické diela súčasnému divákovi,“ hovorí tenorista Kyungho Kim.
Z domáceho súboru sa v úlohe amerického dôstojníka predstaví Tomáš Juhás, od budúcej sezóny v alternácii s Ondrejom Šalingom.
Premiéry opery Madama Butterfly budú v Slovenskom národnom divadle 21. a 22. júna 2024. Do konca sezóny odohrá opera ešte dve reprízy 26. a 27. júna 2024. V predaji sú už vstupenky aj na predstavenia v novej sezóne. Dajú sa zakúpiť online na snd.sk alebo v pokladniciach SND.
