Leoša Janáčka na napísanie opery inšpiroval kreslený novinový seriál o dobrodružstvách líšky Bystroušky. Toto poetické dielo je vyznaním skladateľovej lásky k prírode a oslavou života. Janáčkova hudba je fascinujúcou symbiózou vokálneho a orchestrálneho zvuku, humorná, romantická, nostalgická i drsná. Milan Kundera nazval Janáčkovu operu „drásavou idylou“.

Revírnik chytí líšku a zatvorí ju na dvore hájovne. Líške Bystrouške sa podarí ujsť späť do lesa, kde sa zoznámi s lišiakom Zlatohřbítkom a majú spolu malé líštičky. Bystroušku však napokon v lese zastrelia. Po čase Revírnik stretne malú Bystroušku, ktorá vyzerá rovnako ako mama. Ako hovorí Kundera: „Zvierací a ľudský svet spája rovnaká existenciálna téma: čas, ktorý odchádza, staroba, ktorá je cieľom všetkých ciest.“